Minerály a ich funkcia v ľudskom tele časť 1.
Horčík
Horčík je po draslíku druhý najdôležitejší minerál v našich bunkách. Má dôležitú úlohu pri energetickej premene látok v ľudskom tele. Je neodmysliteľný od normálnej funkcie svalov , činnosť srdca a obehový systém. Zvyšuje odolnosť organizmu ovplyvnením imunitného systému. V tele je uložený prevažne v kostiach bunkách a v krvnom sére. K nedostatku horčíku dochádza pre nedostatočnej výžive, jednostrannom stravovaní, pri dlhodobej konzumácií alkoholu, pri hnačkách a zvracaní, pri nadmernej hladine vápnika v tele. Nedostatok horčíku sa môže prejavovať formou únavy, podráždenia, kŕčov, búšenia srdca, nízky krvný tlak. Preventívne užívanie znižuje riziko srdcovo cievnych chorôb a infarktu. Nesmie sa užívať pri zvýšenom obsahu Horčíku v krvi, pri poruchách obličiek ,pri zníženom vylučovaní horčíku z tela a pri tvorbe ľadvinových kameňov.
Dospelý 280mg – 350mg
Tehotné ženy 320mg
Kojace ženy 350mg
Vápnik
Vápnik patrí medzi základné minerálne látky a jeho význam v organizme je obrovský. Je stavebnou súčasťou kostí a zubov. Je tiež súčasťou sliznicových bielkovín a sacharidov. Je potrebný pre správne zrážanie krvi, funkcie svalov, dráždenie nervov a reguláciu rastu buniek. Dostatočný príjem vápnika je dôležitý u detí, kojencov a žien po menopauze. Vápnik sa používa v období vývoja a rastu k vytvoreniu správnej hustoty kostí, toto obdobie končí zhruba v období 25 rokov. U detí a dorastu k zamedzeniu krivice a zmäknutiu kostí. U dospelých ako prevencia rednutiu kostí, k významnému zníženiu rizika zlomeniny krčku stehennej kosti u žien po menopauze, ďalej sa vápnik odporúča v období tehotenstva, kojenia a u starších ľudí z dôvodu nízkeho vstrebávania vápnika zo stravy. Je súčasťou niektorých multivitamínových prípravkou a doplnkov výživy. Vápnik sa nesmie užívať pri zvýšenej hladine vápniku v krvi, ťažkej poruche funkcie ľadvín, zvýšenej funkcií prištítnych teliesok. Opatrný treba byť pri preukázaných ľadvinových kameňoch. Najkvalitnejší Vápnik pre organizmus človeka pochádza z biologicky viazaného zdroja ( kosti, škrupiny vajec, mäkkýšov atd..)
Denná odporučená dávka:
Ženy tehotné a kojace 1200 – 1500 mg
Dospelý 1 – 1,25g
Vanád
Vanád je stopový prvok ktorý ľahko vytvára komplexy s bielkovinami. Jeho biochemická funkcia zatiaľ nebola dokonale popísaná. Má špecifickú úlohu ako regulátor enzýmov podieľajúcich sa na prenose sodíku cez bunečné membrány. Je dôležitý pre bielkoviny obsahujúce železo , podporuje tvorbu krvného farbiva hemoglobínu a zasahuje do spaľovania cukrov v tele ( napodobňuje pôsobenie inzulínu) Pri vyššom prijme vanádu dochádza v tele k zníženiu syntézy cholesterolu. Vanád sa užíva preventívne k zabráneniu nedostatku v organizme nakoľko sa zo stravy vstrebá len 5 – 12 %. Je súčasťou multivitamínových prípravkou spolu z ostatnými stopovými prvkami. Nesmie sa používať pri precitlivenosti na Vanád, pri chronickom ochorení pečene, ľadvín a nadľadvín. Denný príjem sa odhaduje na 10 – 30 µg.
Jód
Jód je v tele potrebný pre tvorbu hormónov štítnej žľazy , ktoré udržujú optimálnu premenu látok v bunkách, tkanivách a tým ovplyvňujú fyziologický a duševný vývoj, činnosť nervov a premenu energie v tele. Prísun jódu v strednej Európe je však nízky. Je preukázaný vzťah medzi príjmom jódu do 7 rokov a rozvojom inteligencie. Vo forme rozpustných solí je zložkou niektorých multivitamínových prípravkou a výživových doplnkov. Dôležitou skupinou ľudí u ktorých treba dopĺňať jód sú tehotné ženy, kojenci na umelej strave a dospievajúca mládež. Jód sa nesmie používať pri precitlivenosti na Jód. Denná odporúčaná dávka Jódu je 1000µg. Denne sa však väčšinou u dospelých aplikuje dávka 100 – 200 µg.
Pridaj komentár